Passage Old City
cierny slon

Slávna minulosť

História domu i osudy jeho najznámejších obyvateľov sú mimoriadne zaujímavé. Budova stojaca na základoch viacerých stredovekých stavieb bola postavená v 17. storočí. Odhaduje sa, že najstaršie základy pochádzajú zo 14. storočia. Aktuálnu podobu dom získal okolo roku 1840, kedy bolo podľa návrhu Ignáca Feiglera st. upravené priečelie orientované do Michalskej ulice.

Passage Old City, názov pod akým je dom na Michalskej ulici známy dnes, poskytovala kedysi domov niekoľkým generáciám významnej prešporskej rodiny Wimmerovcov, ktorí boli známi nie len svojím obchodným duchom, ale aj vtedy jedinou predajňou s koloniálnym tovarom, K Slonovi, ktorá neodmysliteľne patrila ku koloritu mesta vtedajšej doby.

História hovorí, že k dôležitým predstaviteľom rodu patril Jozef Wimmer, ktorý v Trnave prevádzkoval obchod so zmiešaným sortimentom a farbivami. Od pána Jiringera, jedného zo svojich svadobných svedkov, kúpil nehnuteľnosť na Michalskej ulici číslo 2 a presťahoval sa aj s manželkou do Prešporka. Dňa 1. júla roku 1848 sa v oficiálnom registri Prešporka objavil zápis Joseph Wimmer – Zum schwarzen Elephanten. Úspešný obchod s potravinami a koloniálnym tovarom prevádzkoval až do roku 1872, kedy ho previedol na svojich synov Adolfa a Victora. Túto skutočnosť dokumentoval aj vývesný štít predajne, na ktorom stálo Jos. Wimmers Söhne, resp. Wimmer Józs. fiai.

Syn Jozefa Wimmera Adolf sa najvýraznejšie zaslúžil o rozkvet samotného obchodu, ale i prešporského podnikania a finančníctva a rýchlo prenikol medzi vtedajšiu obchodnícku elitu. Už ako 26 ročného ho v roku 1871 prijali za riadneho člena Obchodného grémia, následne bol zvolený za poslanca Starého Mesta, a tiež za člena správnej rady Prvej prešporskej sporiteľne, o dva roky neskôr sa stal riadnym členom riaditeľstva. V roku 1910 ho zvolili za viceprezidenta a v roku 1911 za riaditeľa tejto finančnej inštitúcie, pre ktorú pracoval celých 59 rokov. Počas svojej kariéry bankára zastával aj funkciu prezidenta vtedajšej Československej finančnej spoločnosti Jednota – Spolok peňažných ústavov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi.

Pozoruhodný bol nielen pracovný, ale aj súkromný život Adolfa Wimmera. Oženil sa s krásnou Máriou Hardtmuthovou. Jej otec bol potomkom rodu, ktorý v Českých Budějoviciach založil továreň na výrobu ceruziek a kancelárskeho tovaru L. & C. Hardtmuth. Tá sa neskôr stala svetoznámou pod značkou Koh-I-Noor.

Manželom sa narodili štyri deti – Dóra, Lothar, Franz a Elisabeth.

Pohostinnosť domu na Michalskej 2 využíval aj Adolfov brat Victor, ktorý si neskôr nechal úradne zmeniť meno na Géza. Hovorí sa, že to bol bohém a bonviván, vynikajúci výtvarník, ktorý sa nikdy neoženil. Mimoriadne zdvorilé správanie z neho urobili miláčika zákazníkov. Povestná bola jeho šikovnosť a noblesa pri vážení a balení tovaru. Hlavne z balenia darčekov sa  stala doslova udalosť, na ktorú sa chodili s údivom pozerať dámy z prešporských vyššých kruhov a často kúpili niečo len preto, aby videli šarmantného a úctivého gentlemana v akcii.

Do života rodiny zasiahla Prvá svetová vojna. Po jej vypuknutí sa Mária Wimmerová aj s dcérami Dórou a Elisabeth zapojili do humanitárnej činnosti prešporského Červeného kríža a čoskoro sa stala hlavnou sestrou jeho dobrovoľníčok. Traduje sa však, že hrôzy z pohľadu na utrpenie a zranenia vojakov podlomili jej psychiku. Smútok a depresie napokon viedli k jej predčasnému skonu. Manžel Adolf ju prežil takmer o 30 rokov. Pri príležitosti 80-tych narodenín dali jeho deti do obchodu i do bytu Adolfa Wimmera zaviesť telefónne linky. Predajňa mala číslo 75 a byt 1035. Adolf Wimmer pracoval v obchode i banke až do svojej smrti v roku 1935.

Lothar Wimmer, ktorý údajne zdedil po otcovi obchodného ducha,  pokračoval v rodinnom podnikaní a naďalej sa venoval obchodu.

Koncom 20-tych rokov však vzniklo viacero predajní s potravinami a v silnejúcom konkurenčnom prostredí nastali pre legendárny obchod K Slonovi ťažké časy. Napriek tomu sa v medzivojnovom období obchodu K Slonovi ako-tak darilo. Tesne po skončení Druhej svetovej vojny v roku 1945 však Lothar Wimmer zomrel. Po viac ako 100 rokoch a pod ťarchou nadchádzajúcich režimov, ale i samotného osudu značka tejto nemeckej rodiny Jozef Wimmer & synovia skončila a s ňou aj kedysi slávny obchod s koloniálom Zum Elephanten.

V čase socializmu sa dom využíval na rôzne účely. Okrem bytových jednotiek a skladov v ňom bol zriadený aj lacný samoobslužný bufet, ktorý fungoval až do zmeny režimu. Podľa hydiny, ktorá sa tam v 50-tych rokoch predávala si zaužíval tak trochu nechcene tento historický objekt ľudový názov „perlička“. A práve pod týmto názvom ho dodnes pozná väčšina Bratislavčanov stredného veku.

Krátko po páde komunistického režimu a po rozdelení Československa zažívalo aj staré mesto Bratislavy, srdce Prešporka, svoj vlastný prevrat. Viaceré budovy zívali prázdnotou a banky ich hromadne dražili za tie najvyššie ceny, na ktoré pomerne ochotne aj poskytovali finančné prostriedky.

Muž pôvodom z Turca, ktorý mal dovtedy skôr vlasteneckého ako obchodného ducha a sám stával na čele Československých vojsk, sa po odchode z armády rozhodol, že svoj život a život celej svojej rodiny vsadí na jedinú vec. Na povestnú budovu na Michalskej 2.   A to doslova. Zadlžiť sa na vtedy požadovanú sumu chcelo totiž poriadnu odvahu. No tá bývalému náčelníkovi a stavebnému inžinierovi, Igorovi Miazdrovi, nikdy nechýbala. A našťastie ani vytrvalosť a viera. História sa totiž začala takmer opakovať. A kým v 18. a 19. Storočí museli majitelia budovy bojovať so striedajúcimi sa režimami a vojnou, v 90tych rokoch museli majitelia Ing. Igor Miazdra s manželkou Annou odolávať viacerým podvodom zo strany takzvaných zahraničných investorov z Rakúska, ktorí v tej dobe začali prenikať na mladučký Slovenský trh. Dokonca sa stali obeťami ich pokusu o krádež budovy, ktorá sa takmer podarila. A to žiaľ „s požehnaním“ tých najvyšších predstaviteľov vtedajších peňažných ústavov.

Našťastie len takmer. Napriek nezdarenému pokusu však nemala rodina k  budove niekoľko rokov prístup. A za tých pár rokov budova proti vôli majiteľov a pod zámkom podvodníkov s falošným listom vlastníctva nadobúdala postupne podobu akú má vo svojej podstate i dnes. Aj preto v nej možno dodnes „cítiť kúsok Rakúskeho vkusu“.

Spravodlivosť ale zvíťazila a rodina získala kľúč od svojho ťažko vydobytého majetku späť. Odvtedy sa snažia majitelia prinavrátiť domu jeho historickú slávu a s láskou vrátiť do tohto priestoru život a obchodného ducha.

Príbehy majiteľov, ktorých život je navždy s touto budovou spätý sa však píšu ďalej. Len nedávno nás navždy opustil aj muž, ktorý na tento dom vsadil všetko. Pán Ing. Igor Miazdra vyhral vo svojom živote veľa bitiek. ..nad krivdou, klamstvom aj nespravodlivosťou – nad rakovinou však už vyhrať nedokázal. Svojej manželke a dcéram tak odkázal okrem svojej lásky a spomienok aj to najvzácnejšie z hlavného mesta Bratislavy. ..Neoddeliteľnú súčasť jej dejín…. budovu na Michalskej 2. Našu Passage Old City.

Ak pôjdete okolo, zastavte sa a nasajte jedinečnú atmosféru miesta, ktoré rozpráva svoj príbeh a je dôležitým prvkom histórie Bratislavy.